Pondelok

Jazdec sa vynoril z húštiny a od chrbta sa priblížil k mužovi v čiernej reverende, usadenom pri malom táboráku. Vysoko nad ich hlavami svietil okrúhly červený mesiac.

„Čo robíte o takej neskorej hodine mimo mesto, otče? Dobre viete, že v tejto divočine nemôžem ručiť za vašu bezpečnosť,“ ozval sa ten v sedle posmešným tónom.

„Čítam,“ odsekol kňaz. K prišelcovi sa však neobrátil. „Čudovali by ste sa, Walker, ale niektorí ľudia to stále robia. Prospieva to ľudskej duši. Aj vám by som to odporúčal.“

George Walker obišiel na koni táborák tak, aby videl na kňazovu tvár. Marshall Mellow ju mal bledú a chudú, s unavenými očami. Mladé čelo už nosilo prvé vrásky. Videl zlo, priveľa zla, s ktorým nemohol nič urobiť. Walkera to však netrápilo. Trápiť sa kvôli iným nepatrilo medzi jeho prednosti. To skôr čierne kšefty a zabíjanie.

Predovšetkým zabíjanie.

Oboch mužov teraz oddeľovali plamene ohňa. Kňaz zaklapol knihu v ošúchanej čiernej väzbe a hrdo zdvihol bradu, aby videl Walkerovi do očí. Ostal však sedieť. Neuctil si návštevníka tým, že by vstal, alebo mu nebodaj podával ruku.

Walker predstavoval pravý opak neduživého Mellowa. Bol to robustný chlap, a hoci vekom mu narástol aj pupok, stále si zachoval impozantnú šírku pliec. Pri svojej takmer dvojmetrovej výške vyzeral ako kráčajúca skala, keď sa v obleku šitom na mieru, viazanke a čiernom klobúku promenádoval po hlavnej ulici Pragtownu. A kým otec Mellow pri nedeľných omšiach spoliehal na Božie slovo, Walker uprednostňoval jasnú reč svojich koltov. Nebolo strelca, ktorý by sa mu rovnal, keď išlo o súboje na pravé poludnie. A v skupinových prestrelkách mohol spoliehať na svoju divokú bandu. Aj vďaka nej ovládal mesto.

„Dávate ľuďom vieru a nádej, Mellow,“ prehovoril Walker, tentoraz príkrejším hlasom, „ľudia v Pragtowne vás preto majú v obľube. To je vaše šťastie. Vaša smrť by niektorých obyvateľov mohla viesť k neuváženým činom, a ja mám beztak dosť starostí. Ste proste taká... malá znesiteľná osina v zadku. Ale ani to neznamená, že môžete všetko.“

V očiach sa mu zablyslo, potom pokračoval: „To mesto totiž patrí mne, a patria mi aj tí, ktorí v ňom žijú. Ako poviem ja, tak bude. Pretože v Pragtowne platia MOJE zákony. A kto nehrá podľa MOJICH pravidiel, tvrdo mi zaplatí. Takže radšej merajte slová, keď sa zhovárate so starostom. To zas odporúčam ja vám.“

Pekný starosta, pomyslel si Mellow trpko. Starosta a sudca v jednej osobe. Sám sa zvolil aj vymenoval. Dĺžka volebného obdobia? Neurčitá. A šerif, ten starý notorik Redman, je len bábkou v jeho rukách. Tak to chodí, keď vládne násilie nad zákonom. Ale všetko raz pominie. A možno to bude skôr, než si ten zlosyn myslí...

„Takže si bežte radšej čítať na faru, aby sa vám nedajbože nepritrafil nejaký úraz!“ ukončil rozhovor Walker a obrátil svojho žrebca na odchod. Ostro ho popchol do slabín a čoskoro zmizol v tme.

Každému gaunerovi raz postavia šibenicu, pomyslel si Marsh Mellow a vzápätí sa zdesil vlastnej myšlienky. Odkiaľ sa v ňom zobrala toľká zlosť? Býval pokorným a tichým mládencom, svoj život zasvätil viere a službe Pánovi. Bola situácia v Pragtowne naozaj natoľko zlá, že to zmenilo jeho mierumilovnú povahu?

Spomenul si na verejné popravy, ktoré samozvaný starosta organizoval s takou obľubou. Vešal ľudí za údajné buričstvo proti zákonu a poriadku. V skutočnosti sa však len chcel zbaviť svojich politických oponentov a osobností, ktoré mali v meste stále aké také slovo, a nechcel ako nástroj použiť vraždu – aby naoko zachoval zdanie právneho stavu. 

Krátko po Walkerovom odchode sa spoza krovia ozval tichý lomoz. Z tieňov sa vylúpli dve tmavé siluety a priblížili sa k ohnisku.

Už na prvý pohľad bol medzi nimi zreteľný rozdiel. Prvý z mužov, beloch v čiernom klobúku, ktorý už zažil lepšie časy, postavou nijako nevynikal od priemeru. Naopak druhý bol stavaný atleticky, mal široké a guľaté plecia ako delové gule, osí pás a čiernu pleť. Očné bielka mu svietili do noci. Mal rozvážne, úsporné pohyby, ale vyžarovalo z nich niečo nebezpečné...

Pripomínal šelmu prechádzajúcu nočným lesom.

Marsh Mellow vstal, aby ich privítal. Sám zorganizoval toto stretnutie. Na jeho výsledku veľa záležalo.

Možno aj spása Pragtownu a jeho duší.