SLAVCON 2016 – žúrka, žúrka, žúrka!

26.04.2016 18:01

Život slovenského autora strašidelných a hnus vyvolávajúcich príbehov je kolotočom kadejakých vzletov a pádov, ale všetko je bohato vyvážené tým, že si z času na čas môže poriadne zažúrovať s výbornými ľuďmi – napríklad na tohoročnom, jubilejnom desiatom Slavcone!

 

Nebudem vám klamať – zaľúbil som sa. Do tradičného slovenského festivalu scifi, fantasy a hororu! Petržalské DK Lúky sa minulý víkend premenili na baštu fanúšikov fantastických žánrov: stovky ľudí v kostýmoch aj bez prišli navštíviť toto skvelé zhromaždenie nadšencov Hviezdnych vojen, zombíkov a vlkodlakov, Harryho Pottera, spoločenských hier, kultových filmov či stredovekého spôsobu života. A po celý čas padali selfies, objatia a iné dojemné zvítania so starými, ale aj novými známymi.

PIATOK - Trolí luk a krvavá autogramiáda

Život sa pozvoľna rozprúdil už o tretej popoludní. Ešte v električke cestou do Petržalky sme s Martinom Cucom Luciakom (výtvarník, autor Stvoriteľov a mnohých knižných obálok a ilustrácií) narazili na milého chlapíka, čo prišiel kvôli festivalu až z Považskej Bystrice (nazdar Mirec, pridaj si ma na facebooku, ak toto čítaš! ;) a ktorý nás bezpečne odnavigoval až na miesto konania. Ako vysvitlo, v obrovskom turistickom vaku mu neštrngali hrnce, lež štyri fľaše medoviny – jednoducho, na takúto akciu musí človek prísť pripravený.

Hneď pri vstupe do DK Lúky ma odchytil Adam Olejár, príjemný mladík so záľubou v psychológii a Lovecraftovi, čo sú dve disciplíny, ktoré nemožno nemilovať. Nasledovali selfie s ďalšími kamarátmi zo života aj z facebooku (moja plachá povaha mi nedovolila osloviť úplne všetkých, najbližšie teda prosím kľudne priskočte a zaťahajte ma za rukáv!) a potom šup na vtipnú prednášku Filipa Červenáka o LARPe Kráľovstvo vína, kde sme sa dozvedeli napríklad to, že trolí luk sa používa tak, že jednoducho hodí po nepriateľovi.

Nasledovala prehliadka stánku Funtastik-u (www.funtastic.sk), kde návštevníci v premiére mohli dostať (aj) môj debutový hororový román Krajina kanibalov za symbolickú cenu. Prehodili sme ďalších pár slov s ďalšími ľuďmi a zakotvili na poschodí na prednáške editora Slovartu o tom, ako (ne)napísať svoj prvý román. Na tému sa rozprúdila celkom živá a plodná diskusia, ktorej sme sa s Filipom Červenákom a chlapcami z Popkastu tiež zúčastnili (naše pripomienky však niektorých v sále vyslovene nepobavili, ehm-ehm).

Spoločnosť nám robila aj Eva z Hydry, kamarát ilustrátor Jakub Šimjak (alias Daredevil so slepeckou paličkou vyrobenou z mopu) a ďalší harcovníci ako Tono Stiffel a spol. Potom sme sa vyparili do neďalekej pivárne doplniť kalórie a rozobrať aktuálny stav fantastiky a sveta. Lenka Štiblaríková s Katkou Čavojovou z Hydry priniesli niekoľko čerstvo vytlačených exemplárov Krajiny kanibalov a pár kusov sa hneď rozchytalo (aj s podpisom autora). Pridružil sa aj Ferko Gago a Šaňo Schneider zo Scifi.sk.

Ináč, neviem kto dostal ten „senzačný nápad“, aby sa autor podpísal do knihy krvou, ale Lenka ma pichla ihlou do prsta, lenže červená kvapka sa neobjavila – dostavila sa len pálčivá bolesť. Ale keďže som chcel byť chlapom na mieste a tú krv im poskytnúť, dovolil som babám, aby ma porezali nožom na krájanie pizze na predlaktí. Samozrejme to tiež nešlo – zúbkovaná oceľ dobre nereže – a krvičky sme sa nedočkali. Zato jazva na ruke mi ostala. Poučenie? Nosiť so sebou naostrenú dýku.

Lebo pre fanúšikov všetko!

Nuž a takto sme ťahali až do neskorého večera, kým nebolo potrebné utekať na posledný spoj.

 

SOBOTA - Krst, Ďuro Červenák a zvrhlý rakúsky dôchodca

Nespútaný slavconovský žúr pokračoval sobotným dňom. Priestory DK Lúky sa zaplnili na prasknutie, návštevníkov čakalo niekoľko hlavných bodov programu. Potteristi drvili na nádvorí metlobal, v stredovekej dedinke sa strieľalo z luku. Vystúpenia mali Františka Vrbenská, Leonard Medek, nové knihy krstili Juraj Červenák, Alexandra Pavelková a moja maličkosť.

Hneď z rána som si odchytil českého scifistu Honzu Kotouča (autor knihy Nad českými zeměmi slunce nezapadá), s ktorým sme sa svorne zhodli, že náš literárny vkus sa absolútne nezhoduje. I keď Honza mi rozprával čosi o vesmírnych pútnikoch, ktorí v jednej z jeho kníh páchajú bombové atentáty na škôlky, čím si ma hneď získal. Ehm.

Fotil som sa so zakladateľom herného vývojárskeho tímu Nero Games a ukázal mu mnou a Cucom vyvinutú stolovku na motívy Krajiny kanibalov. Je to dynamická spoločenská hra s hororovou tematikou, pri najbližšej akcii sa pri mne stavte, zahráme si. A možno vás na konci ani nezožeriem, hahahah.   

Prišla aj naša obľúbená blogerka Riddick, opäť sa zjavili chalani z Popkastu, vypočuli sme si podrobnú prednášku o stave slovenskej fantastiky za uplynulý rok a potom už sa o 13tej konal krst Krajiny kanibalov vo Veľkej sále.

Moje obavy, že bude poloprázdna (kto by už chcel dobrovoľne čumieť na moju tvár, všakže) sa nenaplnili – bola totiž poloplná. Prišiel aj Janko Iša, víťaz minuloročnej Ceny Fantázie, odetý do trička s kanibalským motívom. Na pódiu som polovážne-polosrandovne odviedol prezentáciu o nástrahách, ktoré hrozia mladým Slovákom ak sa vydajú do Peru, vysvetlil čo-to o kanibalizme, jeho kultúrnych a náboženských aspektoch, a samozrejme, robil si srandu zo seba, hostí, či katolíckej cirkvi. Zdalo sa mi, že niekto v zadných radoch hľadiska dokonca zamdlel, ale možno to bol iba prelud.

Ďuro Červenák láskavo súhlasil s úlohou šamana krstiteľa, a tak zagebril knižku krvavou marinádou (ja som chcel použiť obyčajné sypké korenie, ale Ďuro je evidentne väčší humusák, haha). Asistovala nám Eva z Hydry, ktorá knihu zeditovala a opravovala po jazykovej stránke, a ktorá odviedla vážne kvalitnú a svedomitú prácu (a navyše, bola inšpiráciou pre hlavnú postavu románu!).

V dvoch súťažiach traja diváci vyhrali po jednej knižke, a k tomu len toľko, že svoju úlohu tu zohrali lepenkové škatule od banánov a rolka toaletného papiera. Kto neprišiel, nevidel, nezažil a môže ľutovať. Videli sme dokonca (asi) poslednú slovenskú pannu naživo (Terka s dvoma copíkmi má moje sympatie ;).

Nasledovala príjemná podpisovka s veľmi príjemnými ľuďmi, len škoda, že tá vyhradená hodina ubehla tak rýchlo, pretože človek si s fanúšikmi hororu vždy rád pokecá – predsa len sme jedna krvná skupina.

Po krste sa išlo oslavovať. Zistil som, že človek ušetrí, keď si neobjedná jedlo, len dojedá po ostatných kôrky z pizze. Tiež som zistil, že podľa Janka Išu by som si mal nájsť rakúskeho dôchodcu, ktorý ma oblečie do šiat baletky, bude ma volať Princezná a venuje mi krásny byt v centre Viedne. Len si nesmiem holiť nohy, to by sa mu vraj nepáčilo. Neviem, kde na to Janko chodí, ale vraj osobná skúsenosť je tá najautentickejšia. Aff.

Boli sme sa pozrieť na krst Saši Pavelkovej (www.fandom.sk) a Ďura Červenáka, kde sa živo debatovalo a švihalo sekerou. Nasledovalo posedávanie a rečnenie v miestnej kaviarni (kde som si vypýtal „PRSO s mliekom“), a potom sa deň rýchlo prelial do svojej druhej fázy a čakal nás trojhodinový spisovateľský workshop s Hydrou. Ukázalo sa, že mladí ľudia majú literárne cítenie vyvinuté až prekvapivo dobre a že medzi nami kráča mnoho netušených talentov. Aj sme sa nasmiali a súťaž o najlepšiu poviedku na počkanie vyhral Marek Čabák z relácie Popkast (videoreportáž o Slavcone nájdete na www.youtube.com/watch?v=_cOvmrTFFds)

No! A to už sa pomaly blížime ku koncu...
LENŽE pretože moje druhé meno je Majster Pohromy, čakalo ma v sobotu pred odchodom do perín krásne faux pas...

Takto: Konečne sa mi (pri pive, ako ináč!) podarilo osobne zoznámiť s českým literárnym majstrom Leonardom Medekom. Podávam mu ruku, nesmierne poctený a potešený. A hneď na to mu vravím: „Pán Medek, veď my už spolu aj tak nejakú dobu komunikujeme cez facebook.“

A on na to: „Jenomže, Marku... Já na facebooku nejsem...“

Aha!

No... Proste, faux pas ako hrom! Ale tak po nejakom ôsmom pive už si to človek hádam môže dovoliť. Každopádne sme to pekne zahovorili a pán Medek porozprával zopár dobrých českých vtipov a obohatil nás o kus životnej skúsenosti. Teším sa na najbližšie stretnutie!

A na najbližší SLAVCON, samozrejme!!

 

PS: Kto si chce prečítať o Slavcone viac, z inej perspektívy, a s mnohými peknými fotkami, nech mrkne sem na reportáž Ondreja Trepáča: http://www.orionklub.blogspot.sk/

 

(foto: Ondrej Trepáč, archív, FB)