Frank

Na počiatku bola tma. Dlho, predlho.

A potom, v istej chvíli, ma čosi zasiahlo priamo do srdca ani blesk z jasného neba a oči sa mi otvorili a po prvý raz som začul hlas môjho nového otca, ktorý volal: "Žije, ono žije!"

Nikdy na tú noc nezabudnem.

Bol som... znovuzrodený.

To ostatné chvíľu trvalo. Zvyknúť si na nové ruky a nohy a najmä tú tvár. Čudesnú a cudziu, zloženú z častí tvárí iných ľudí, z častí pozošívaných nemotornými stehmi otcovho asistenta Igora.

Ale mozog, mozog bol môj. Aj myseľ, aj duša.

Otec mi dal meno Frank.

Ako plynuli dni, moje motorické schopnosti sa rýchlo zlepšovali. Už som dokázal samostatne kráčať a pomaly som začínal spevňovať úchop pravej ruky. To je tá, v ktorej som ešte za minulého života zvykol držať nôž.

Myslím, že nebude trvať dlho, než otcovi s hrdosťou predvediem, čomu som sa venoval za starých dobrých čias. Vtedy som mal ešte v rodnom liste napísané meno Jack Shelley.

No všetci mi hovorili Jack Rozparovač.

M.E.P. 2013