Piatok

Chýr o pripravovanom pästiarskom zápase sa dostal aj do najzapadnutejšieho kúta Pragtownu. Deň pred vyhláseným termínom už celé mesto horelo očakávaním. Hosťujúci boxer sa vonku vôbec neukazoval, nik teda nevedel, ako vlastne vyzerá a či je to naozaj taká veľká ryba, ako sa píše na plagátoch.

Zásadné veci sa však dali do pohybu až po zotmení, ako to už so zásadnými vecami väčšinou býva. V nájomnej stajni sa konala tajná porada. Zúčastnili sa jej Joe Midnight, jeho čierny zverenec a nasledovní obyvatelia Pragtownu: kňaz Marsh Mellow, ďalej majiteľ obchodu so zmiešaným tovarom Samuel Harker a bývalý starosta Bratt Honor. Poslední dvaja menovaní patrili medzi starších mešťanov a tešili sa priazne a dôvery ostatných ľudí. Preto mohli hovoriť v ich mene, alebo aspoň v mene väčšiny. Hlavné slovo tu však mal Mellow, ktorý stál za celým sprisahaním.

Práve uňho totiž skrsol ten nápad s boxerským zápasom. Mal na Juhu styky, takže keď sa od svojich známych dozvedel o tamojšom čiernom borcovi, miestnom šampiónovi, okamžite mu v mysli vybehla spomienka na Walkerovu pästiarsku minulosť. Potom začal kuť plány, do ktorých zasvätil Harkera a Honora – mužov, ktorým mohol dôverovať. Bez ich pomoci a podpory by sa do toho vôbec nebol púšťal. Takto si mohol byť istý, že jeho konanie schvaľuje aj mesto. Ľudia totiž ešte stále chodili za bývalým starostom v rôznych úradných veciach a Harkerov obchod navštevoval prakticky každý. Nuž a tam sa viedli reči o tom aj tamtom, a mnohé z tých rečí sa viedli potichučky...

Alebo aspoň tak potichu, aby ich nezačuli Walkerovi nohsledi. Práve vďaka tejto utajenej podpore sa od občanov podarilo vyzbierať dostatok peňazí na to, aby si mohli dovoliť pozvať Joe Midnighta do Pragtownu.

Pätica mužov stála v kruhu a zhovárala sa v chabom svetle petrolejky. Vonku stál opretý o vráta stajne Švihnutý Joe – keby sa na ulici niečo čo i len šuchlo, mal zahvízdať a potom vziať nohy na plecia.

„Som rád, že sa konečne spoznávame osobne,“ začal debatu Bratt Honor. Vlasy na bokoch hlavy už mal šedivé.

„Potešenie na mojej strane,“ odvetil Joe Midnight a potriasol si ruku s bývalým starostom. Potom ho Marsh Mellow zoznámil so starým Harkerom.

„Diabol žije v Pragtowne a má veľkú moc, pán Midnight,“ povzdychol si obchodník.

„Moja stará mama – nech je jej zem ľahká,“ pokrižoval sa Joe Midnight, „vravievala, že Diabol má len takú moc, akú mu sami dávame.“

„Keby to len bolo také jednoduché!“ ozval sa Marsh Mellow a udrel si päsťou do dlane. „Walker vládne železnou päsťou. V tomto meste síce žijú dobrí a poctiví ľudia, ale bojovníkov by ste tu hľadali nadarmo.“

„Preto ste sa obrátili na nás,“ prikývol Joe Midnight. „Nuž dobre. Dohodnutú čiastku máte, predpokladám, so sebou.“

„Polovica teraz a polovica po zápase. Pokiaľ váš boxer zvíťazí,“ riekol Harker a pozrel na černocha. „Predstavoval som si, že bude trochu väčší...“

Joe Midnight si povzdychol – keby len mohol spočítať, koľkokrát v živote už tú vetu počul...

„O to sa nemusíte báť,“ prisľúbil Joe Midnight. „Aj keď priznávam, ten váš Walker je kus chlapa. Vyzerá, že vydrží pár rán. No ani Bubba nie je žiadne špáradlo. Je síce menší a o váhovú triedu nižšie než Walker, ale keď príde na lámanie chleba, on už si poradí. No prezraďte mi, Marsh, aký je vlastne zmysel celého tohto počínania? Ak sa vám aj podarí dostať Walkera do ringu, čo z toho, že ho Bubba porazí?“

Marsh Mellow sa krátko zamyslel, potom odvetil: „Nemajte mi za zlé, ale ten najposlednejší detail svojho plánu si nechám zatiaľ pre seba. Všetko sa dozviete v ringu, až príde správny okamih. Dôležité je len to, aby sa nám podarilo vyprovokovať Walkera k tomu, aby zápasil. Ďalej to už bude v rukách božích... A v Bubbových.“

„Dobre teda. Ale vysvetlite mi aspoň jednu vec,“ vyzvedal Joe Midnight. „Prečo si to komplikujete pästiarskym zápasom? Vari by nebolo jednoduchšie zaplatiť nájomným pištoľníkom, nech to tu vyčistia?“

Kňaz Mellow pokrčil plecami. „Dôvody sú prosté. Na skupinu pištoľníkov sa mesto nedokázalo poskladať. Walker nás drží nakrátko, sústavne zvyšuje dane a miestne poplatky. Prežívame len tak tak. A hrdinov, ktorí by ochotne nasadili svoje životy v boji pre spravodlivosť za misku jedla, nájdete akurát v šestákových románoch. Ale čo je dôležitejšie než otázka peňazí, je morálny princíp. S krviprelievaním alebo nájomnou vraždou by som nikdy nesúhlasil. Nikdy.“

„Viete otče, okolnosti niekedy človeka dokážu prinútiť, aby svoje pevné morálne princípy takpovediac... ohol,“ nadhodil Joe Midnight.

„V tomto som vždy bol a vždy budem zásadový,“ zakrútil hlavou Marsh Mellow.

Joe Midnight sa poškriabal po hlave. „Vy viete. Ale ako moja starká tiež vravievala: nikdy nehovor nikdy...“