Slovenský rap - apologetika

Ujasnime si to hneď na začiatku: slovenská hiphopová scéna nepotrebuje obhajobu, slovenská hiphopová scéna sa obháji sama. V tomto svetle sa predložený text stáva bezpredmetným a môžete ho prestať čítať. Na druhej strane, občas treba na webe uverejniť aj zmysluplný článok. Otázka teda znie: v čom spočívajú kvality domácich rapových textov a prečo nad nimi kritika (ale aj široká dospelá verejnosť) láme palicu?

Treba si v prvom rade uvedomiť, že rap/hiphop sa neprišiel len tak zúčastniť nejakej súťaže. Rap to tu prišiel PREVZIAŤ. Všetko ovládnuť. Nebude sa klaňať pravidlám a zaužívaným postupom - prispôsobí si ich podľa seba. A to tak, ako sa mu práve hodí. Vrátane jazyka, s ktorým narába slobodne, bez limitov. Nemieni sa vtesnať do kože - ako po stránke autorskej (stačí sa pozrieť na drsný imidž väčšiny hiphopových interpretov), tak ani po stránke jazykovo-štylistickej. Nabúra sa do systému a rozvráti ho. Jeden príklad za všetky:

Milujem svoje cecky / sú jak dva koláče /
milujem vás všeckých / všetci chodte do piče
Čongo-bongo-tito-lito-vito /
ejk jako ejk (Jojo jebetss to???)

- Rytmus feat. Ego

Keď tieto zdanlivo nezmyselné jazykové konštrukcie vnímame ako celok, získame predstavu o tom, že "rozbitá" gramatika vlastne vytvára úplne novú, celistvú a súdržnú poetiku plnú svojského humoru, nekompromisných hlášok i veľkého sebavedomia. Poetiku slobodnej lyriky ulice. Lebo odtiaľ hiphop pochádza, aspoň vo svojej pôvodnej, esenciálnej forme. Pravdaže, Rytmus či Majk Spirit už sú inde, v továrni na úspech (kde niektoré veci nemožno robiť tak ako predtým - teda pokým je človek súčasťou undergroundu), ale zdola nahor sa derú noví, ďalší, ničím neviazaní a inšpiratívni jednotlivci. Tí, čo prevezmú fakľu a udržiavajú  oheň na najvyššom plameni. Ľudia ako PAT, MEGA M a mnohí iní.

Proti prúdu

Rap motivuje. Dáva nádej zneuznaným a tým, čo ťahali príliš často za kratší koniec (...obyčajní ľudia z ulice chcú mať svoj štýl / hudbu, ktorej môžu veriť a dokáže byť zdroj síl - Danosť). Dáva silu ísť ďalej, zdvihnúť sa po páde a pokračovať. Český raper Marpo, ktorý je zároveň bojovníkom v štýle muay thai, prispôsobil tomu text piesne Knockout: Knockout je restart tvýho snažení a tvoje prozření / pokoru a víru v odplatu do dalších zápasů / co tě přenese přes tu potupnou porážku / a vrátí silnějšího jako nikdy!

Masa samozrejme tieto pozdvihujúce aspekty žánru nevidí, alebo ani vidieť nechce. Masa potrebuje protivníka. No masa neprecíti ani poéziu Jima Morrisona (a ešte naňho ukáže prstom, že "aha, veď to bol predsa narkoman, čo sa váľal na pódiu!"), ale ani Dostojevského novelu Biele noci.

Nie, masa (na mysli mám predovšetkým predstaviteľov stredných vrstiev a pracujúcej inteligencie) hľadá príčinu všetkého Zla v populárnej kultúre a preto sem s radosťou zaškatuľkuje násilné počítačové hry, filmové horory alebo rapové texty nasýtené vulgarizmami.  

Považuje masa hrubý slovník v hudobných textoch za urážku dobrého vkusu? Na to má jasnú odpoveď raper MOMO: Je tu niekto kto si ide pre sen... Podcenili kolko znesem... Nech len nikto neurčuje mne medze!

Bukowského pohrobkovia?

Profesionálny alkoholik a spisovateľ Charles Bukowski mal síce rád hudobnú klasiku, ale rapové texty by pravdepodobne žral. Nie kvôli nadávkam (vlastne do istej miery aj kvôli nim), ale pre ďalšie výrazové prostriedky, ktorými disponujú. Hojné je napríklad vnútorné protirečenie (Štvorkorunové honoráre, jazdím na sedmičkovej motokáre - Kontrafakt), hyperbolizácia (Nemôžeš ma dobehnúť aj keby si šiel oproti - Rytmus), pregnantné metafory, ale aj doslovný agresívny pouličný verš (Masa je hlúpa a je to stádo oviec / vystúpte z davu a buďte osamelý lev / ktorý bojuje - Suvereno). A občas sa za mikrofónom aj zvracia. Doslova. Áno, aj to je výrazový zvukový prostriedok, dokonca autentický. Ten-ktorý raper ním reaguje na dianie v okolitom svete, nastavuje mu pravdivé zrkadlo.

Ak si zapneme správy, môžeme sa mu vari čudovať?

Isteže, kritika hovorí v súvislosti s rapom o "nízkej" či "poklesnutej" lyrike. Ale kritika, aspoň tá informovaná, hovorí tiež o tom, že písať tradičné básne po Osvienčime je barbarstvo (T. Adorno). Podrobil vôbec niekto rapové texty v širšom kontexte serióznemu literárnovednému výskumu?

A potom sú tu novinári. Z bezpečia zákopov novinových stránok je ľahké strieľať von na tých, čo sa po bitevnom poli ženú odkrytí a v prvej línii. Lenže pozor! Rap streľbu opätuje, a rozhodne nezačína varovným výstrelom... Mieri totiž rovno na hlavu. PRÁSK!

Keď s vami skončím / všetkých vás jebnú na prístroje

- Separ

Nie zábava, lež tvrdá drina

Rap je tvrdá práca. Kto nikdy nestál pred publikom s vlastnou produkciou, s vlastným umeleckým vystúpením, nikdy neporozumie tomu, aké to je. Hrdlo sa stiahne, na čele vystúpi pot, človek dostane okno...

Eminem o tom nakrútil kasový trhák 8 Mile.

Je to drina, ísť si za svojím – vyžaduje od autora pokoru, pevnú vôľu, nekonečnú snahu pokračovať ďalej cez všetky prekážky (a to všetkých odvetviach umeleckej činnosti). Tým, že to niekto dokáže, stáva sa pochopiteľne tŕňom v oku všetkých, čo len sedia na zadku a síce majú krásne sny, ale nepozbierajú v sebe silu vykročiť cestou k ich splneniu. Raperi sa nebudú klaňať kravaťákom a iným šéfom a podávať si ruky s tými, čo im môžu priniesť úžitok len preto, aby zneužili príležitosť. Odporujú konformite, nehrajú to na kompromisy a chrlia horúcu lávu na hlavy tých, čo sa im postavia do cesty. Vysekávajú si cestu nabrúsenou mačetou (=mikrofónom a rýmom); chodník v hlbokom pralese šoubiznisu a postupne budujú svoje impérium (to majú inak spoločné so spisovateľmi zastúpenými nezávislými vydavateľstvami, ktoré nesedia na pokladničke plnej peňazí potrebnými na marketingovú masáž).

Oblúkom sa teda vráťme na začiatok: slovenský rap/hiphop nepotrebuje obhajobu. Obháji sa sám. Zapĺňa kluby, má videnia na youtube, predáva single, merchandising, atď.

Slovenský hiphop rastie.

Bojuje.

Víťazí.

A - slovami raperov - komu sa to nelúbi, nech ide do...

Mark E. Pocha, 2017