Streda

Zavčasu ráno odcválal Walker s väčšinou svojich chlapov vybaviť isté „obchodné záležitosti.“ V meste nechal len Redmana, starého opilca so šerifskou hviezdou, Redmanovho nastrčeného zástupcu, a štyroch členov svojej bandy. Nemusel sa obávať, že by niekoho z obyvateľov napadlo pokúsiť sa premôcť ich. Strach je mocná zbraň. Občania už videli, ako skončili niektorí ich priatelia či rodinní príslušníci, ktorí boli takí smelí, že sa pokúsili klásť odpor Walkerovej krutovláde.

Keď sa neskoro popoludní Walker a jeho muži vracali do mesta, bolo ich o dvoch menej. Ani starosta Pragtownu nevyzeral najlepšie. Oči mal vpadnuté a líca bledé. Jeho elegantný oblek bol pokrytý vrstvou prachu. Obchodné „jednanie“ zrejme nevyšlo celkom podľa jeho predstáv.

Zamračený Walker zosadol z koňa, uviazal ho pri napájadle a vystúpil po schodoch na verandu Salloonu. Vtedy uvidel, ako sa miestny blázon - Švihnutý Joe - tmolí pri stene vedľa lietacích dvier. Schmatol ho za golier a zdvihol do vzduchu tak, že chlapec škriabal po drevených latkách nechtami bosých palcov. Ostatní starostovi mužovi sa tomu vyškerene prizerali.

V jednom z okien na poschodí Salloonu sa zjavila tvár Klary Pechvogelovej. Bez výrazu sledovala dianie tam dolu. Starý šerif, ktorý práve vychádzal z vedľajšieho obchodu s fľaškou v ruke, len odovzdane odvrátil zrak a pokračoval vo svojej ceste.

„Čo obsmŕdaš?!“ zrúkol Walker.

„Ninininič, milosrdný pánko...“ koktal Joe.

Walker ukázal na plagát, ktorý chlapec ešte nestihol celý prilepiť na stenu – jeden roh trepotal vo vetre. „A čo je potom toto, há?!“

„Plaplaplagátik, milosrdný-“

Nedokončil – hlboko do žalúdka sa mu zaborila Walkerova pravá päsť. A treba povedať, že keď vás udrel Walker, bolo to ako dostať kladivom. Ten chlap mal ranu.

Chlapcova tvár sa skrivila hroznou bolesťou. Walker ho pustil. Joe sa zniesol na zem ako odtrhnutý list. Schúlil sa do klbka a len čo znova lapil dych, rozplakal sa.

Walker prikročil k stene a prehliadol si kus papiera. Hrubé čierne písmo oznamovalo:

ATRAKCIA!!! SENZÁCIA!!!

BOXERSKÝ ŠAMPIÓN JUHU V PRAGTOWNE NA PRIATEĽSKÝ ZÁPAS

KTO NÁJDE ODVAHU SA MU POSTAVIŤ?

UŽ TÚTO SOBOTU NA HLAVNEJ ULICI!

ZAČÍNAME ZA SÚMRAKU

PRÍĎTE!!!

Plagátik dopĺňala nemotorná ilustrácia dvoch pästiarov v bojovom postoji. Walker prebehol očami po riadkoch a odrazu ucítil, ako sa v ňom niečo pohlo. Niečo staré, a takmer zabudnuté...

Myslel si, že to umrelo, odkedy sa dal na dráhu starostu a váženého a obávaného zločinca - pištoľníka. Ale bolo to jeho neoddeliteľnou súčasťou, a len to spalo, čakalo na príležitosť. Mal to v sebe zakorenené ako pud po svojich predkoch. Chuť a túžbu dokazovať svoju prevahu v boji muža proti mužovi iba holými rukami.

Okolo Salloonu prechádzal Marsh Mellow. Pribehol k Joeovi, ktorý sa medzitým povracal, drepol si k nemu a utieral mu ústa kúskom handry. Niekoľko občanov sa tomu prizeralo z bezpečnej vzdialenosti. Netrúfli si nič podniknúť.

„Máte zvláštne spôsoby ako si získavať ľudí, Walker,“ precedil kňaz cez zuby.

Walker naňho zvrchu pozrel. Zapálil si cigaru a spoza jej tlejúceho konca riekol: „Jediným priateľom, ktorého diabol potrebuje, je oheň. Prišiel som dnes o dvoch mužov, dobrých mužov, Mellow, takže dnes na vaše reči naozaj nemám chuť. Viete ako ťažko sa zháňa kvalifikovaná pracovná sila? Radšej sa straťte, lebo sa vám privodí ako tu mladému.“

„To verím. Vidím, že stále máte silný úder. Veď ste tiež kedysi boxoval, nie je tak? Vraj ste dokonca býval neporaziteľný. Prečo sa radšej nepredvediete s niekým, kto je vám rovný? V sobotu bude k tomu dokonca vhodná príležitosť. Alebo... Si už trúfate len na slabších, pán starosta?“

Vo Walkerovi sa naplno rozozvučali staré struny. Bol mužom, ktorý mal len málo slabostí, ale pýcha bola jednou z nich. Odmalička čelil výzvam a vždy ho dráždilo, keď mu niekto predhadzoval údajnú zbabelosť. Boxer z Juhu... Ktovie, aký je dobrý? Ktovie...?

„Starajte sa o veci duchovné, otče,“ vyfúkol mračno dymu, „všetko ostatné nechajte na mňa.“

Napravil si klobúk, obrátil sa a dal sa na odchod.

„Veď vidím, že je to plagát,“ zavrčal Walker pre seba, než sa stratil v Salloone, „je to len obyčajný plagát.“

A potom si pomyslel: Musím zistiť, kde je ten slovutný šampión ubytovaný...