Online poviedky

Poviedky, ktoré vás nestoja vôbec nič! Iba váš zdravý rozum.

Príležitostne sem budem nahadzovať niektoré svoje kratšie texty. Viem, viaceré moje sú krátke, ale tieto budú ešte kratšie. Výhodou je, že končia skôr, než začnú nudiť. V ideálnom prípade. Ehm.

Mikropoviedky

Jakubov spôsob

07.06.2013 20:35
Malý Jakub sa narodil do rodiny pracovitého drevorubača a jeho bohabojnej ženy. Vyrastal v skromných pomeroch, ale so správnou výchovou. Otec ho naučil remeslu, matka láske k Bohu a slušnosti k ľuďom. Chlapec síce veľa rozumu do hrsti nepobral, ale poslušne a dôsledne vykonával rodičovské...

Frank

15.05.2013 22:39
    Na počiatku bola tma. Dlho, predlho. A potom, v istej chvíli, ma čosi zasiahlo priamo do srdca ani blesk z jasného neba a oči sa mi otvorili a po prvý raz som začul hlas môjho nového otca, ktorý volal: "Žije, ono žije!" Nikdy na tú noc nezabudnem. Bol som... znovuzrodený. To ostatné...

Moja krásna (literárnotrasná minútka pre oťukaných)

01.04.2013 13:10
„Ty moja krásna, ty moja jediná,“ šepkal jej do ucha Karol. „Aká si ružovučká, aká sladká...“ Nahé dievčatko na mäkkej podstielke naňho vyvaľovalo veľké modré okále. Ústa malo pootvorené; neúspešne sa snažilo trafiť do nich prstami svojej pravej ruky. Na svete nebolo ešte ani šesť mesiacov a...

Rád rytierov bieleho goliera

27.04.2012 12:58
Muži z kráľovej elitnej ozbrojenej jednotky sa pod hradbami zišli s radovými členmi hradnej stráže, aby si pred hroziacim bojom vypočuli inštruktáž kapitána Miesiželeza. Zvony bili na poplach už od úsvitu (toho rána bol nevídane karmínový), kedy sa na horizonte zjavil prvý šík...

Muž s vysokým čelom

01.03.2011 18:44
  Nemôžem si pomôcť, ale mám neodbytný pocit, že ma niekto sleduje. Spočiatku to bol len matný odraz v sklách výkladov, náhodný stret dvoch pohľadov v hustom dave či opakované mihnutie tmavého rukáva pri nastupovaní na električku. Potom sa jeho obrysy stali zreteľnejšími. Je vysoký a...

Diskusná téma: Online poviedky

Sloboda víťaza

Dátum: 16.05.2015 | Vložil: Vision

Bože, neviem prečo to robím, ale je to silnejšie ako ja. Prechádzam spomienkami a pritom cítim, vnímam a snažím sa vstrebať všetko dôležité. Ale, ale akoby všetko to dôležité bolo vytesnené. Všetky tie podnety, ktoré mi prechádzajú mysľou sú menejcenné no vnútro mi vraví, že sú tie najdôležitejšie. Nedokážem ich pochopiť, neviem no snažím sa. Naozaj môže niečo tak malé a skoro nepodstatné spraviť zo mňa nechápajúcu bytosť? Každá ubehnutá sekunda je viac ako večnosť. Dlho trvajúce mysľou nepochopené otázky ma posúvajú vzad. Možno chcem pred niečim utiecť, ale sám seba sa spytujem pred čím? Minulosť je už za mnou, už ma naozaj netrápi. Dokázal som sa sňou pomeriť veľmi ľahko a takmer bez prekážok. " Áno ja viem" sklamal som, ale komu sa to občas nepodarí? Veď sýtosti zajtrajška a budúcnosti, ktoré sú zatiaľ iba v mojich najhlbších predstavách ma ženú ďaleko za hranicu, ktorá sa zvláštnym spôsobom rozopiera z realitou. Mne to nevadí a prečo by aj malo? Možno nikdy nedosiahnem to, po čom snívam, ale snažím sa to dosiahnuť. Je to moja cesta a bude plná prekážok a lstí. Náročná, dlhá a neuveriteľne vyčerpávajúca. Tak vyčerpávajúca a neznesiteľná unavujúca žeby bolo ľahšie preplávať oceán na prasknutej nafukovačke.

"Konečne!!!!!!" Teraz mi to všetko začalo dávať zmysel. Tá neústupná myšlienka. Je to ona? To neutíchajúce svrbenie hlboko v mojich myšlienkach. Ten vráštitý pocit strachu a beznádeje? Musí to byť ono. " čo iné, čo iné by to dokázalo ?" Nikdy som si to nechcel pripustiť ale teraz už je to jasnejšie ako kryštálovo čisté okno na siedmom poschodí. Neústupná myšlienka pochýb a potencionálneho neúspechu. Toľké roky som si ju nepripúšťal a teraz práve v tu najnevhodnejšiu chvíľu ma položí. Poznám jej tmavé stránky no dôkaze ma prekvapiť svojou silou. Niečo tak malé dôkaže prerásť do tej najnebezpečnejšej podoby. Musím ju vytlačiť znova ju uzamknúť. Veď už tak dlho bola v najtesnejšej a zabudnutej časti mysli. Čakala na vhodnú chvíľu. A skoro ma dostala. Naštastie som bol silnejší a ovládol som ju. Už je zase preč zase v tom temnom kúte zamknutá na deväť západov a prekrytá tou najtemnejšou látkou. No strach, že dostane sa raz von a bude sa ma snažiť zničiť je veľký. Ale ja viem že chcem a viem že som silný. A další boj ma nepoloží práve naopak ja budem tvrdší a jedného dňa sa mi podarí ju zničiť.

Pridať nový príspevok